Slovenské vinárstvo

Okrem v súčasnosti známych oblastí Malokarpatskej, Južnoslovenskej, Stredoslovenskej, Nitrianskej, Východoslovenskej a Tokaji aj na Liptove (Ružomberok), na Spiši (Levoča), na severovýchodnom Slovensku (Prešov, Bardejov) a inde.

Avšak až 70 % celkového množstva vína predaného na Slovensku pochádzalo zo západného Slovenska a Hontu. Mimoriadne postavenie v tomto období mala Bratislava, predovšetkým vďaka Dunajskej obchodnej ceste. Bratislava sa považuje za najstaršiu vinohradnícku obec na Slovensku.

Písomné záznamy o pestovaní viniča v jej okolí sa datujú do rokov 997-1038. Začiatkom 15.storočia, konkrétne v roku 1435, je v Bratislave zaevidovaných 474 vinohradníckych rodín, ktoré vlastnia 2 003 viníc, rozložených na 114 vinohradníckych záhonov (gruntoch).

Títo vinohradníci vyprodukovali v spomenutom roku 226 952,5 okovov vína, t.j. cca 15 356 hl vína podliehajúceho desiatkovej dani. Vznikla tradícia platenia deviatkov, desiatkov, pozemkových daní z viníc a z produkcie mestám a panovníkom. Takéto hospodárstvo napomáhalo rozvoju remesiel. Mestá vďaka tomu získavali rôzne privilégiá a slobody. Do konca 15. storočia vznikajú vinohradnícke cechy, právo výčapu a dedia sa zvyky pestovania a výroby vína. V druhej polovici 16. storočia dosiahla výroba vína na našom území 650 až 700 tis. hl vína ročne pri počte obyvateľstva asi 1 milión. Neskôr v 16. a 17. storočí, pravdepodobne pod vplyvom nerentability, sa od pestovania hrozna v tak veľkom geografickom rozložení upustilo a začiatkom novoveku sa u nás vinohradníctvo rozvíjalo už v obmedzenom regióne, v ktorom je známe aj dnes.

Pokles vo vinohradníckej produkcii pokračoval po celú dobu 18. a 19.storočia aj pod vplyvom novozavlečených chorôb (pere-nospóra) a škodcov (fyloxéra) až do 20. rokov minulého storočia (obdobie hospodárskej krízy) a medzivoj­nového obdobia do 60. rokov. Najväčší plošný rozvoj vinohradníctva sa zaznamenal v 60-tych až 80-tych rokoch 20. storočia, bol však poznamenaný kolektivizáciou a masovou produkciou bez ohľadu na kvalitu. V porovnaní s rokom 1945, kedy sa vinič pestoval na ploche 15 250 ha, vzrástli jeho pestovateľské plochy v roku 1985 na 32 140 ha. Za ostatných dvadsať rokov zaznamenalo vinohradnícke odvetvie značný prepad v plošných výmerách, pričom dnes predstavuje zberová plocha len necelých 10 000 ha. Na pestovanie hrozna a výrobu vína sa v súčasnosti používajú najmodernejšie technológie, ktoré v spojení s historickými znalosťami a tradíciou umožňujú výrobu vysoko kvalitných vín.

Slovensko je krajina strednej Európy a jej pedoklimatické podmienky sú podobné ako v susedných vinohradníckych krajinách: v Českej republike, v Maďarsku a v Rakúsku.

Vinohradníctvo je sústredené v južnej časti krajiny, najmä na južných, juhovýchodných a juhozápadných svahoch Karpát, ktoré zaberajú približne 2/3 územia krajiny.

Slovenský vinohradnícky región sa člení na šesť vinohradníckych oblastí, ktoré sú rozdelené na 40 vinohradníckych rajónov a603 vinohradníckych obcí. Každá oblasť sa vyznačuje špecifickými prírodnými podmienkami a osobitou históriou.

Podnebie je mierne kontinentálne a v porovnaní so západnou Európou sa vyznačuje výraznejšou sezónnou amplitúdou: teplotný rozdiel medzi zimou a letom je v priemere asi 20°C. Na druhej strane je na Slovensku v lete menej slnka a tepla ako v stredomorskej oblasti.

Geologický substrát slovenských vinohradníckych oblastí je veľmi variabilný. Nachádzajú sa tu kryštalické horniny, vápence, sopečné horniny, tak ako i fluviálne a eolické sedimenty. Táto diverzita, ktorá je ešte zdôraznená veľkou topoklimatickou variabilitou, predstavuje obrovský potenciál z hľadiska typickosti slovenských vín.

Vína zo srdca Európy a súčasne z jej rozhrania. Vína multietnické a predsa slovenské. Vína s prastarou skúsenosťou Keltov a Rimanov, moselských Nemcov a pravdaže Slovákov. Rodia sa na juhozápade Slovenska v najstaršej a najslávnejšej vinohradníckej oblasti. Tiahne sa od sútoku Moravy a Dunaja až po Čachtice späté s menom grófky Alžbety Báthoričky, od pahorkatín Hlohovca až po záhorskú Skalicu. Na malom území sa nachádza nezvyklý koncentrát pôd odlišujúcich sa svojím geologickým zložením. Vinohrady s jedinečným terroir porodili odrodovo jasne vyhranené vína, ktoré sa od stredoveku vyvažovali zlatom. Obrodené Veltlínske zelené, famózny Rizling vlašský, pôvodné Dievčie hrozno a Silvánske zelené, moderné európske Chardonnay, originálny Devín, navždy kráľovská Frankovka modrá i tradičný Modrý Portugal.

Starobylé vinohradnícke viesky a mestečká ako Rača, Svätý Jur, Limbach, Pezinok a Modra, všade dokorán otvorená vinárska duša a pivnice na čele s Národným salónom vín v Bratislave – to je Malokarpatská vinohradnícka oblasť.

Pôdne podmienky: Geologickým substrátom sú prevažne náplavové kužele malokarpatských potokov a pôdy sú hlinito-piesočnaté, stredne skeletnaté. Na juhozápade dominujú fluviálne sedimenty Moravy, prípadne viate piesky.

Klimatické podmienky: Charakteristické sú výrazné rozdiely medzi teplotou cez deň a v noci, ktoré v čase vegetácie dosahujú aj 15 °C.

Veľtoky rodia vo svojom povodí veľké vína. Na sever od rieky Dunaj leží exkluzívny roh slovenskej vinárskej hojnosti. Je to územie, ktorému Boh požehnal polohou, slnkom a mikroklímou. Do vinárskeho vesmíru žiaria tri rajóny: Štúrovský, Strekovský a Hurbanovský.

Oblasť je matkou skvelého Rizlingu vlašského i prvého slo­venského Rizlingu rýnskeho so zápisom vo svetoznámom Wine Spectatore Roberta Parkera. Prívlastkové vína od neskorého zberu až po hrozienkové výbery, ľadové i slamové – to je úžasný potenciál s čitateľným terroir.

Krásne Chardonnay a Sauvignon, rulandský trojlístok v bielom, sivom aj modrom prevedení. Cabernet Sauvignon v ojedinelej stredoeurópskej verzii a Dunaj ako nový slovenský klenot. To je Južnoslovenská vinohradnícka oblasť.

Pôdne podmienky: Sprašové pahorka­tiny sú základom vinohradov vo východnej a južnej časti oblasti. Fluviálne sedimenty Dunaja a štrky a štrkopiesky sú podkladom v západnej časti oblasti.

Klimatické podmienky: Najteplejší kút Slovenska s najvyššími teplotami počas vegetácie dlhodobo aj viac ako 30 °C. Vegetačné obdobie trvá o 2 týždne dlhšie v porovnaní s celou krajinou.

Sú hory stolové a hory vínne. Na juhu stredného Slovenska sa v ústrety slnku vypínajú viničné vrchy. Klíma i zloženie pôdy je opäť jedinečné, vína mladistvo svieže a panensky čisté, verný obraz žičlivého prírodného prostredia. Z bielych vín na seba sústreďuje pozornosť pätica vín – Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Müller-Thurgau, Tramín červený, Rulandské biele. A je tu aj skvelá, ekologicky čistá podoba Chardonnay. Čistým odrodovým profilom pútajú červené vína. Frankovka modrá sa zapísala do pamäte účastníkov svetového vinárskeho kongresu v roku 2002.

Svätovavrinecké a Modrý Portugal prichádzajú ako živý odkaz slovenskej tradície v modernom poňatí a Cabernet Sauvignon podáva dôkaz mimoriadneho potenciálu nevšedného vinohradníckeho územia.

Pôdne podmienky: Geologický prevažne vulkanický substrát, na ktorom sa vytvorili úrodné androzeme, pôdnym druhom ílovité až hlinité.

Klimatické podmienky: Mierne a suché. Pestovanie viniča tu umožňuje zvýšený tepelný tok, ktorý je ovplyvnený výskytom ložísk hnedého uhlia.

Vína, ktoré pili veľkomoravské kniežatá, anglická kráľovná aj najvyšší cirkevní hodnostári, sa rodia v historicky posvätnom území – v zemepisne a odrodovo rôznorodej a preto typicky slovenskej Nitrianskej oblasti. Rieky dolný Váh, Nitra, Hron, Žitava, pohoria Považského aj Pohronského Inovca, pohorie Tríbeč, vrchy Zobor aj Sitno, to sú veličiny definujúce originalitu polôh, ich pôdne zloženia a originálnu mikroklímu. Štyri vinárske mestá a ich tradície – Nitra, Topoľčianky, Vráble a Sereď garantujú štyri vinárske prejavy.

A sú tu aj skvelí sólisti – slávny Radošinský klevner, najnovšie už v Európe rezonujúce ružové topoľčianske kabernety a frankovky, mojmírov­ské rizlingy, čajkovská Feteasca regala, nehovoriac o Tramíne červenom, Dievčom hrozne, Rulandskom bielom a Mülleri Thurgau. Plus ojedinelé slovenské šumivé zo Serede aj Nitry.

Pôdne podmienky: Pôdy s vysokým obsahom skeletu, a minerálnym základom sú podkladom pre rozmanitosť vinohradov tejto oblasti.

Klimatické podmienky: Veľmi teplý a suchý nížinný klimatický región. Heterogénny reliéf krajiny zapríčiňuje veľmi pestré mikroklimatické pomery pre variabilnosť vín.

Pohorie Vihorlat s vyhasnutou sopkou a zvlnený lem  Východoslovenskej nížiny rámcujú územie najmladšej slovenskej vinohradníckej oblasti. Jej vína nasali atmosféru podmienok, ktoré ovplyvňujú kontinentálne podnebie ruských a ukrajinských rovín i unikátne zloženie sopečných pôd pri Tibave a Sobranciach.

Rulandské biele a Chardonnay, vína jemné a nevtieravé a predsa zostávajúce v pamäti, ale aj vína dostatočne extraktívne a korenisté ako je Silvánske zelené, Dievčie hrozno a Müller Thurgau.

A pravdaže je tu víno Slovensku také blízke – Rizling vlašský v jeho emocionálne silnej východoslovenskej podobe. Modré odrody reprezentuje plastická frankovka s farbou žiarivého rubínu a o slovo sa hlási aj Rulandské modré.

Pôdne podmienky: Sopečný základ Vihorlatu dáva základ úrodnej pôde vinohradov, v ostatnej časti oblasti sú to najmä fluvizeme.

Klimatické podmienky: Rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou sú len 7 – 8 ºC. Počas celej vegetácie je teplota mimoriadne vyrovnaná pohybujúca sa cez deň okolo 24 ºC a v noci okolo 16 ºC.

Tokaj je v Európe jedinečný, práve tak ako je Bordeaux vo Francúzsku, či Chianti v Taliansku. Toto víno rodiace sa na výnimočnom území tiahnucom sa po oboch stranách slovensko-maďarskej hranice, je veľkolepé, nadčasové a neopakovateľné. Jeho rodisko je spojené s jadrom matky Zeme. Juhovýchodné svahy Zemplínskych vrchov sú pozostatkom búrlivej vulkanickej minulosti planéty. Nádherná jeseň zahaľuje vinice do hmlistého oparu, ktorý spolu s jesenným slnkom rodí ušľachtilú pleseň Botrytis cinerea. Jej dielom sú cibéby, malý, nie každoročný hrozienkový zázrak prírody.

Históriou preverený odrodový trojzáprah tokajských vín v podobe Furmintu, Lipoviny a Muškátu žltého spolu s technológiou pomalej oxidácie v drevených sudoch vytvára víno mýtické, znova a znova obaľované novou vrstvou krásnych zážitkov.

Pôdne podmienky: Pôda je výrazne kame­nistá sopečného pôvodu. Je schopná počas dňa do seba absorbovať slnečné žiarenie, ktoré následne v noci vyžaruje – aj po chladnej noci je ráno ešte teplá.

Klimatické podmienky: Patrí do kontinentálneho klimatického pásma. Typickým znakom tejto oblasti je dlhá a suchá jeseň. Jesenné rána sú hmlisté, čo podporuje práve tvorbu cibéb.